Denník diktátora
Ked som bol mensi knihy som skutočne miloval. Hlavne historické kde boli ospevovaný strategovia, generali a vela inych historických postav. Z detským chapanim som si hned rozdelil strany na dobrých Grekov a zlých Peržanov ktorý sa snažia dobyt ich mesta , na velke civilizacie ktoré zánikali útokmi barbarov ale uplne najviac ma zaujali pribehy revolucie nielen preto , že k tejto teme je kopa obrazkov ale preto , že sa mi pačil boj ludi proti zlu ,a diktature. Teraz už chapem zlo neexistuje. Je to len uhol pohladu. Udajne som taký istý diktator ako ty predomnou, som vykreslovaný v tom najhorsom svetle. Zmenil som sa ako človek? Začal som robit niečo ine? Nie ! Zmenil sa uhol pohladu. Lebo ludia su taký, aky su. Ak ste silný slavia vás ale ked ste slabý vrhnu sa na vás a trhaju na kusý. Myslim si, že teraz kludne sedite doma a držite tuto knihu v rukach. Mna o par hodin čaka poprava. Chcem aby sa tieto myšlienky dostali k vám a ako ostatny velky ludia hoci nebudeme už na tomto svete existovat fyzicki ,tak aspon v knihach a myslienkach ludi. Tato kniha Vám povie to o čom iný mlčia. Nepišem to kvoli zufalosti ale kvoli ukažke kam naš svet dospel tu je moj pribeh.
čast. 1 Detstvo
Od mala som bol bojovej a neskrotnej povahy. Skutočne táky som ako v niektorých filmoch hovoria ,, Mam dušu slobodneho indiana,,. Bolo to vidiet už aj v školke aj na základnej škole zomna človek jednoducho citi , že umna neziska rešpekt tým že je starši ako hovori vela ludi . Ja sa riadim heslom ,, Vek nie je rozum ,, . Skutočna autorita musi s človeka vyžarovat aj ked som citil , že moje inteligenčne schopnosti sú nadpriemerne odhlalil som svoje chybi ovela skor a tou je retorika. Skutočne človek može mat perfektne myšlienky ale pokial to nevie povedat nikoho to nezaujme. Preto som začal čitat par knih o velkych recnikoch nepochybne medzi najvevcsich patri Cicero , bol to užasný morlaný človek ale hlbšou analyzou som prisiel nato , že tento dar rečnictva mali večšinou diktatory. Diktatory ktory su vykreslovany vačšinou v tom najhoršom svetle hoci ked sa pozreme na videozaznamy uvidime tam človeka pod ktorým su sfanatizovane davy ktore ho ked neuctievaju ako boha a zachrancu tak prejavuju mu svoju oddanost a pokoru. Ako nieskor ukazal čas boli zvrhnuty, zabity alebo ty štastnejsi umrely prirodzenou smrtou. Ako som sa vyvijal zistil som moju zalubu vo vedeni. Vedeni v každom zmysle vo vedeni v športe hoci aj v prestrelkach s kamaratmi s drevenymi pištolami. Ten pocit vedenia, mat niekoho pod mocou ma občas celkovo pohltil. Neskor som si všimol dalši detail. Vodcom sa večšinou stava ten najsilnejši jedinec ktorý musi v ludoch vzbudit nadej. Moj pribeh sa začal takto národil som sa skutočne štastne v zabezpečenej rodine , slušných ludi kde mi nikdy nič nechybalo. Skutočne som mal pocit , že socialne problemy su len vo filmoch a ako dieta som nechapal skutočnemu vyznamu socialných problemov a tažkostiam spojených s nimi. Sámozrejme ako každa situacia ma okrem vela vyhod aj svoje nevyhody. Nevyhody su zo stale meniaceho prostredia , čo psychologiva nazyvaju traumatizujucim. Prekvapujuco ako malé dieta som ich nevšimal a dokonca som sa naučil rýchlo zvýknut a komunikovat s novými ludmi čo ma nielen vela deti ale aj vela dospelých. Ludia predsa sú stvorený jeden pre drúheho a kedže nam dáli aj názov socialne tvory tak nevidim žiadný problem abý som sa dal do reči s hocijakým iným neznámym človekom. Okrem cestovania som aj pochopil , že spoznavanie nových miest ma vela výhod ako su jazýkove ale aj orientačne a adoptbaline. Toto všetko sú fakty ale ak človek chce niečo dosiahnut musi vediet hl. rozoznavat ludi. Každý človek je výnimočný a ma svoje vlastnosti , ak pochopime tieto vlástnosti dokažeme predpokladat ako človek bude reagovat v dánej situacii a to nám da naskok pred ludmi ktorý si to nevšimaju pripadne ktorý to nedokažu. Pametam si na partiu dievčat ktoré sa kamaratili v trojici a vždy ked jedna chýbala tak tie dve ohovarali tu jednu. Tato skupina ludi sa vola ludský odpad pripadne ich vieme nazvat aj mentalný invalidi. Dalši prvok čo mi neskutočne vadil bola nadradenost učitelov nad námi . Musim uznat ten problem vomne uchvel dodnes pretože človek ktorý chce mat skutočnu autoritu musí si tých ludi uznat za vyššie postavených a kedže takýto ludia sú najradšej autoritami sami často dochadza meko povedane k disharmonii. Vpodstate som prežil detstvo ako vetšina z Vás ale časom som výrastal a dostal som sa na Gýmnazium. To sme bola parta to Vám poviem. 15 žiakov a každý iný nie trochu ale úplne. Ziskal som prezivku žid. Prečo? Odpoved je jednoducha po prvé vždý som romzmýšlal nad tým ako zarobit a krasne to bolo vidno aj ked sa rozdelovali školske povinnosti. Profesorka povedala Kto chce byt predsedom zdvihlo sa par ruk. Podpredsedom pár ruk. Pokladnikom ? Dvihol som ruku len ja. Dobre Petrovický je pokladnikom. Prečo som chcel robit niečo kde je taka zodpovednost? Jednoducho , kde su peniaze tam je aj moc. Lebo vymenili sme realitu a hodnotu za papieriki ktorych hodnota je asi tak fiktivna ako je fiktivný Zeus.
