Diktator - ukazka z mojej knihy

Autor: Nikita Belavin | 28.10.2014 o 20:22 | (upravené 31.10.2014 o 21:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  122x

Kedze ako som spominal pisem knihu , tu mate malu ochutnavku. Mam len anglicku klaviaturu takze ospravdlnujem sa ze niekde nieje kratke a dlhe. Snad sa Vam bude pacit absolutne najviac by som ocenil ak by ste mi nechali nejaky odkaz ci uz sa mi to paci , alebo nepaci ak nepaci tak co ak paci tak co. Nech sa viem posuvat dalej , lebo o tom ten zivot je. Chcem prist s niecim originalnym preto knihu ako tuto som v zivote v rukach nedrzal a to ich mam uz par par paaaaar precitanych. Kniha ma byt zaujmava nielen svojim pribehom hl. hrdinu ale je tam zakompnovano viacero veci v dalsich castiach su tam rozhovory :) s predstavitelmi cirkvi, s ekonommi, je tam s casti aj Utopia statu , snaha zmenit zivot na lepsi, ale aj vykreslovane rozne ludske aspekty spravania, typologia ludi, zaujmove skupiny, lobing , korupcia, ale aj priatelstvo a city pohlad z historie snazil som sa do toho dat vela vela poznatkov a zaujmavosti nie skolskym ale skor takou interaktivnou moznostou verim ze vela ludi sa v tom pribehu najde alebo zistia ze v podobnej situacii sa vlastne niekedy ocitli. Dufam ze sa mi podari knihu dokoncit do letnych prazdnin  

 

    Denník diktátora

    Ked som bol mensi knihy som skutočne miloval. Hlavne historické kde boli ospevovaný strategovia, generali a vela inych historických postav.  Z detským chapanim som si hned rozdelil strany na dobrých Grekov a zlých Peržanov ktorý sa snažia dobyt ich mesta , na velke civilizacie ktoré zánikali útokmi barbarov ale uplne najviac ma zaujali pribehy revolucie nielen preto , že k tejto teme je kopa obrazkov ale preto , že sa mi pačil boj ludi proti zlu ,a diktature. Teraz už chapem zlo neexistuje. Je to len uhol pohladu. Udajne som taký istý diktator ako ty predomnou, som vykreslovaný v tom najhorsom svetle. Zmenil som sa ako človek? Začal som robit niečo ine?  Nie ! Zmenil sa uhol pohladu. Lebo ludia su taký, aky su. Ak ste silný slavia vás ale ked ste slabý vrhnu sa na vás a trhaju na kusý. Myslim si, že teraz kludne sedite doma a držite tuto knihu v rukach. Mna o par hodin čaka poprava. Chcem aby sa tieto myšlienky dostali k vám a ako ostatny velky ludia hoci nebudeme už na tomto svete existovat fyzicki ,tak aspon v knihach a myslienkach ludi. Tato kniha  Vám povie to o čom iný mlčia. Nepišem to kvoli zufalosti ale kvoli ukažke kam naš svet dospel tu je moj pribeh.

 

                                                                                                                                           

                                                                čast. 1      Detstvo

       Od mala som bol bojovej a neskrotnej povahy. Skutočne táky som ako v niektorých filmoch hovoria ,, Mam dušu slobodneho indiana,,. Bolo to vidiet už aj v školke aj na základnej škole zomna človek jednoducho citi , že umna neziska rešpekt tým že je starši ako hovori vela ludi . Ja sa riadim heslom ,, Vek nie je rozum ,, . Skutočna autorita musi s človeka vyžarovat aj ked som citil , že moje inteligenčne schopnosti sú nadpriemerne odhlalil som svoje chybi ovela skor a tou je retorika. Skutočne človek može mat perfektne myšlienky ale pokial to nevie povedat nikoho to nezaujme. Preto som začal čitat par knih o velkych recnikoch nepochybne medzi najvevcsich patri Cicero , bol to užasný morlaný človek ale hlbšou analyzou som prisiel nato , že tento dar rečnictva mali večšinou diktatory. Diktatory ktory su vykreslovany vačšinou v tom najhoršom svetle hoci ked sa pozreme na videozaznamy uvidime tam  človeka pod ktorým su sfanatizovane davy ktore ho ked neuctievaju  ako boha a zachrancu tak prejavuju mu svoju oddanost a pokoru. Ako nieskor ukazal čas boli zvrhnuty, zabity alebo ty štastnejsi umrely prirodzenou smrtou. Ako som sa vyvijal zistil som moju zalubu vo vedeni. Vedeni v každom zmysle vo vedeni v športe hoci aj v prestrelkach s kamaratmi s drevenymi pištolami. Ten pocit vedenia, mat niekoho pod mocou ma občas celkovo pohltil. Neskor som si všimol dalši detail. Vodcom sa večšinou stava ten najsilnejši jedinec ktorý musi v ludoch vzbudit nadej. Moj pribeh sa začal takto národil som sa skutočne štastne v zabezpečenej rodine , slušných ludi kde mi nikdy nič nechybalo. Skutočne som mal pocit , že socialne problemy su len vo filmoch a ako dieta som nechapal skutočnemu vyznamu socialných problemov a tažkostiam spojených s nimi. Sámozrejme ako každa situacia ma okrem vela vyhod aj svoje nevyhody. Nevyhody su zo stale meniaceho prostredia , čo psychologiva nazyvaju traumatizujucim. Prekvapujuco ako malé dieta som ich  nevšimal a dokonca som sa naučil rýchlo zvýknut a komunikovat s novými ludmi čo ma nielen vela deti ale aj vela dospelých. Ludia predsa sú stvorený jeden pre drúheho a kedže nam dáli aj názov socialne tvory tak nevidim žiadný problem abý som sa dal do reči s hocijakým iným neznámym človekom. Okrem cestovania som aj pochopil , že spoznavanie nových miest ma vela výhod ako su jazýkove ale aj orientačne a adoptbaline. Toto všetko sú fakty ale ak človek chce niečo dosiahnut musi vediet hl. rozoznavat ludi. Každý človek je výnimočný a ma svoje vlastnosti , ak pochopime tieto vlástnosti dokažeme predpokladat ako človek bude reagovat v dánej situacii a to nám da naskok pred ludmi ktorý si to nevšimaju pripadne ktorý to nedokažu. Pametam si na partiu dievčat ktoré sa kamaratili v trojici a vždy ked jedna chýbala tak tie dve ohovarali tu jednu. Tato skupina ludi sa vola ludský odpad pripadne ich vieme nazvat aj mentalný invalidi. Dalši prvok čo mi neskutočne vadil bola nadradenost učitelov nad námi . Musim uznat ten problem vomne uchvel dodnes pretože človek ktorý chce mat skutočnu autoritu musí si tých ludi uznat za vyššie postavených a kedže takýto ludia sú najradšej autoritami sami často dochadza meko povedane k disharmonii. Vpodstate som prežil detstvo ako vetšina z Vás ale časom som výrastal a dostal som sa na Gýmnazium. To sme bola parta to Vám poviem.  15 žiakov a každý iný nie trochu ale úplne. Ziskal som prezivku žid. Prečo? Odpoved je jednoducha po prvé vždý som romzmýšlal nad  tým ako zarobit a krasne to bolo vidno aj ked sa rozdelovali školske povinnosti. Profesorka povedala Kto chce byt predsedom zdvihlo sa par ruk. Podpredsedom pár ruk. Pokladnikom ? Dvihol som ruku len ja. Dobre Petrovický je pokladnikom. Prečo som chcel robit niečo kde je taka zodpovednost? Jednoducho , kde su peniaze tam je aj moc. Lebo  vymenili sme realitu a hodnotu za papieriki ktorych hodnota je asi tak fiktivna ako je fiktivný Zeus.

                                   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?